Zatepľovací boom priniesol so sebou mnohé otázky, na ktoré nájsť správnu odpoveď vôbec nie je jednoduché a dodnes platí „čo odpoveď – to iný názor“. Vzniká tak doslova guláš, v ktorom sa stratí aj človek, ktorý bol predtým jednoznačne rozhodnutý, že svoj dom zateplí. Nastupuje obdobie váhania. Zatepliť? Nezatepliť? Kde je teda pravda?  Poďme si teda bližšie rozobrať fakty a mýty o zatepľovaní domu.

Široké múry nás pred chladom dostatočne ochránia

Jednou z najčastejších otázok je tá, či je vôbec potrebné zatepľovať. Zvlášť vtedy, ak máme na našom dome silné a široké múry. Príklad – prerábame starý dom, ktorý má múr široký 45 cm. Je to zrejme dosť na to, aby cezeň neunikalo teplo a tak otázka zatepľovania domu nie je relevantná.
Odpoveď? Možno nebudete veriť, ale dokázateľnou pravdou je, že tepelné straty takejto obvodovej steny môžu byť aj 5x vyššie, ako u steny z dnes používaných tehál. Dôvodom sú nové technológie, materiály a stavebné postupy pri stavbách rodinných domov. Vieme, že obvodové steny majú relatívne veľkú plochu a u väčšiny domov sú to práve ony, kadiaľ uniká najviac tepla.

Súčasné normy požadujú pre vonkajšiu stenu hodnotu súčiniteľa prestupu tepla minimálne U = 0,38 W/(m2.K). Pozor, toto je minimálna požiadavka – odporúčaná je ešte o niečo nižšia, čiže U = 0,25 W/(m2.K). Pri domoch starších, ako 30 – 40 rokov , s približne 300m2 stien s plných tehál o hrúbke 45 cm stráca stenami zhruba 22MWh tepla za jednu vykurovaciu sezónu. Po zateplení sa tieto straty znížia o viac, ako 18 MWh za vykurovaciu sezónu. Unikne tak len 17% pôvodnej hodnoty. Zamyslite sa nad týmito faktami a na odpoveď už prídete sami.

Dá sa dom zadusiť?

Šírenie poplašnej správy je v súčasnosti trestným činom. Ako sa teda postaviť k tvrdeniu, ak vám pseudoodborníci budú tvrdiť, že váš dom je niečo, ako živá bytosť, ktorá dýcha? Že zatepľovanie domu bude mať za následok vyššiu vlhkosť a vznik plesní? Položme si otázku inak – môže vôbec dom dýchať?

V súčasnosti je väčšina materiálov používaných pri výstavbe domov pórovitá. Je teda jasné, že cez ne dochádza k difúzií vodných pár a plynov. Toto množstvo je však relatívne malé a aj pri nezateplenom dome stále platí, že ak ho nebudeme vetrať prirodzeným spôsobom (oknami), vlhkosť pleseň si nájde cestičku k múrom tak či tak. Na druhej strane, penový polystyrén má uzavreté póry a oproti materiálom, použitým na obvodové murivo má relatívne malú schopnosť prepúšťať vodné pary. Vzniká tak kondenzácia pár v stene (rosný bod), ktorá môže vážne poškodiť murivo.

Tento problém je najkritickejší v miestach tepelných mostov (rohy, okná, základová doska). Spomínaný efekt sa však najvýraznejšie prejaví ak chceme šetriť a zatepľujeme len tenkou vrstvou polystyrénu (napr. 6 cm). Ten je naozaj doslova nebezpečným izolantom. Musíme teda dať vždy na rady odborníkov, ktorí náš dom preskúmajú a navrhnú optimálnu šírku polystyrénu pri jeho zatepľovaní.

Zatepľovanie domu zvnútra je lepšie

Ak sa na toto tvrdenie pozrieme z čisto tepelného hľadiska, môže nám byť v podstate jedno, či zatepľujeme dom zvnútra, alebo zvonku. Ak však zoberieme do úvahy to, že v zime náš obvodový múr z vonkajšej strany pri zatepľovaní domu zvnútra prakticky nič nechráni, murivo je chladné a často s teplotou pod bodom mrazu, kým pri zatepľovaní zvonku je jeho teplota vysoko nad rosným bodom, prídeme na to, čo je pre nás naozaj výhodnejšie. Zatepľovanie domu zvnútra je najefektívnejšie len vtedy, ak je vrstva izolácie súvislá a nie sú v nej výrazné tepelné mosty. V prípade, že zatepľujeme starý dom a izoláciou pokryjeme staré steny, skúr či neskôr sa stretneme s tým, že vonkajšia stena bude veľmi studená, vnútri bude vlhký vzduch. Následok – v týchto miestach bude dochádzať k masívnej kondenzácii. Vnútorné zatepľovanie je preto omnoho náročnejšou a riskantnejšou záležitosťou ako vonkajšie zateplenie.

Preto platí, že si musíme dávať naozaj veľký pozor na jednoduché a relatívne lacné riešenia. A hlavne nedávať na rady „odborníkov“, ktorí si niekde niečo prečítali a teraz to veselo vytrubujú do sveta, ako vlastný názor.